Vlastnosti odrody.

INDICKÁ uhorka KALABASA (Lagenaria siceraria L.) je jednoročná, drsno chlpatá bylina s popínavou lodyhou a svetlo zelenými, väčšinou srdiečkovitými alebo ľadvinovitými listami. Kvitne bielymi kvetmi na dlhých stopkách, plody sú valcovité, dužinaté bobule dorastajúce do dĺžky 0,3 - 1,5 m. Mladé plody môžeme použiť do šalátov, nakladať do octových nálevov alebo pripravovať pokrmy obdobne ako z cukety. Kalabasu je možné zbierať po častiach, zbytok plodu ponechaný na rastline sa nekazí, po zaschnutí raste ďalej. V plnej zrelosti oplodia zdrevnatie a dužina vyschne. Suché vyčistené plody sa v pôvodných krajinách tejto rastliny používali ako nádoby na tekutiny, plaváky alebo k výrobe hudobných nástrojov. Ozdobené pôsobia ako originálne dekorácie. Pestovanie je podobné ako u iných tekvicovitých rastlín, najlepšie vo fóliovníkoch alebo studených sklenníkoch, kam vysádzame predpestovanú sadbu v polovici mája do sponu 1 × 1 m k opore. Môžeme ju pestovať aj z priamych výsevov vo voľnej pôde v teplejších oblastiach. Vyžaduje bohaté a dobre vyhnojené pôdy.
Kalabasa, ako všetky tekvicovité rastliny, vytvára zvlášť samčie a samičie kvety. Kalabasa má samičie kvety predovšetkým na bočných vetvách, preto je vhodné skrátiť hlavnú lodyhu až o 1 m, podporí sa tým tvorba bočných vetví a i násada plodov. V krytých priestoroch je nutné zajistiť prítomnosť opeľovačov. Obecne kalabasa nastupuje do plodnosti neskoršie koncom júna, v júli.

Pestovanie.

Tekviciam sa najlepšie darí na stredne ťažkých, humóznych pôdach, dostatočne zásobených živinami. Podľa možností ich zaraďujeme do prvej trate. Vyžadujú slnečné polohy chránené pred silnými vetrami. Najvhodnější je priamy výsev v polke mája.

HTS 105 - 145 g.
1 g osiva obsahuje 4 - 8 semien.